Ako pomôcť klientovi zmeniť návyky, keď sa mu nedarí začať

Klientka chce zmeniť návyky a začať prechádzkou po večeri. Dohodnete sa na každodennej večernej chôdzi. Na ďalšom stretnutí povie, že nešla ani raz. „Potrebujem viac disciplíny,“ dodá. Spýtajte sa, čo sa stalo v jeden konkrétny večer. Odpoveď môže ukázať, čo plánu chýbalo.

V tomto vymyslenom príklade sa utorková večera skončila o pol ôsmej. Klientka pomohla dieťaťu s úlohami, upratala a o deviatej si sadla. Prechádzka, ktorú si predstavovala, nemala v jej večeri jasné miesto. Sebakritika vám nepovie, čo zmeniť.

So súhlasom klientky si prejdite konkrétnu chvíľu

Spýtajte sa: „Pomohlo by pozrieť sa na jeden večer, keď ste sa chystali ísť?“ Začnite posledným plánovaným pokusom, kým si pamätá podrobnosti. Čo sa stalo tesne predtým, než mala vyraziť? Čo urobila namiesto toho?

Rozhovor by mohol pokračovať takto:

Kouč: „Čo sa stalo po utorkovej večeri?“
Klientka: „Syn potreboval pomoc s úlohami. Keď sme skončili, chcela som si sadnúť.“
Kouč: „Chceli ste ísť pred úlohami, po nich alebo keď bude chvíľa?“
Klientka: „Nerozhodla som sa. Myslela som si, že si čas nájdem.“

Posledná odpoveď je dôležitá. „Viac chodiť“ udáva smer. „V utorok po večeri dôjsť k bráne parku“ pomenúva krok, ktorý sa dá porovnať so skutočným večerom. Skôr než ho spresníte, overte si, či klientka stále chce práve túto zmenu.

Tri oblasti, kde hľadať prekážku

Model COM-B opisuje správanie ako súhru schopností, príležitostí a motivácie. Pomôže vám vybrať ďalšiu otázku bez toho, aby ste klientku nálepkovali.

• Schopnosti sa týkajú toho, čo človek vie a dokáže. Rozumie klientka zamýšľanému kroku? Má potrebné zručnosti alebo fyzické možnosti?
• Príležitosti tvoria okolité podmienky: čas, prostredie, dostupné zdroje a potreby iných ľudí. Plán môže byť jasný a žiadaný, no v bežnom dni naň nemusí zostať priestor.
• Motivácia zahŕňa premyslené priority, pocity aj zaužívané reakcie. Klientka môže všeobecne chcieť chodiť, ale o deviatej večer bude pre ňu dôležitejší odpočinok, blízkosť alebo úľava po náročnom dni.

Tieto oblasti sa môžu prekrývať. Ak večer zaplnia domáce úlohy, zjavne sú dôležité príležitosti. Pýtajte sa, nepriraďujte hneď jedinú nálepku. Aj poznatky o vzťahu medzi zámerom a správaním pripomínajú, že vyslovené želanie ešte nie je úplným plánom.

Rozhovor, ktorý môžete viesť na ďalšom stretnutí

Začnite konkrétnym dňom. Podľa klientkinho opisu potom zvoľte ďalšiu otázku.

1. Začnite dňom: „Na ktorú časť večera sa máme pozrieť bližšie?“ Ak nevie určiť začiatok, možno má zatiaľ iba zámer.
2. Čo bolo ťažké urobiť? „Bolo niečo nejasné, nezvyčajné alebo ťažké?“ Odpoveď „Neviem, čo sa počíta“ si žiada jasnejší prvý krok.
3. Čo deň umožňoval? „Čo vám to v ten deň uľahčilo alebo sťažilo?“ Ak plánovaný čas zabrala starostlivosť o dieťa či pracovná zmena, problém môže byť práve v čase. Pripomienka nevytvorí voľnú chvíľu.
4. Na čom vtedy záležalo? „Čo bolo pre vás dôležité, keď tá chvíľa prišla?“ Ak potrebovala pol hodiny pokoja, preskúmajte túto potrebu. Oddych nie je dôkazom slabého odhodlania.
5. Rozhodnite spolu: „Čo z toho by sme mohli zmeniť ako prvé?“ Klientka môže vidieť možnosť, ktorú ste prehliadli. Ak nič nevie ovplyvniť, vráťte sa k cieľu či načasovaniu skôr, než vznikne nový záväzok.

Odpoveď často ukazuje viacerými smermi. „Zabudla som, lebo som prišla neskoro“ naznačuje chýbajúci podnet aj nedostatok času. „Neviem, kam ísť, a nerada chodím sama potme“ otvára otázku jasnosti aj prostredia. Pýtajte sa ďalej, kým spolu nenájdete užitočný prvý pokus.

Jedna vynechaná prechádzka, tri možné ďalšie kroky

Cieľ zostáva rovnaký. Keď sa však zmení to, čo viete o prekážke, má sa zmeniť aj ďalší krok.

Ak chýba jasnosť alebo schopnosť: Klientka hovorí: „Neviem, či sa krátka prechádzka počíta, a tak čakám, kým bude čas na poriadnu.“ Spýtajte sa, ako by vyzeral dostatočne jasný začiatok. Vyberie si známu trasu na koniec ulice a späť. Dohodnite sa, že ju skúsi, a nabudúce preberte, či to bolo zvládnuteľné.

Ak chýba príležitosť: „Hneď po večeri sa začínajú úlohy. Nemôžem odísť.“ Spýtajte sa, či je inde krátka voľná chvíľa, alebo treba zmeniť cieľ. Možno tento týždeň zvládne dvakrát desať minút chôdze po odvedení dieťaťa do školy. Možno je úprimnejšie prechádzku odložiť, kým sa rodinný režim nezmení. Rozhodne klientka.

Ak v danej chvíli potrebuje najmä oddych: Tentoraz má voľný večer, ale vraví: „Keď prídem domov, chcem vypnúť a rovno si sadnem.“ Spýtajte sa, čo jej mala prechádzka priniesť. Ak chcela prestávku medzi prácou a rodinou, viac jej môže vyhovovať krátka prechádzka hneď po práci. Ak teraz potrebuje pokoj viac než pohyb, vhodnejším cieľom môže byť iný spôsob oddychu. Ak stále chce chodiť, môže si pred cestou domov vybrať krátku trasu od práce. Nabudúce sa pýtajte, či tá chvíľa nastala a či jej prechádzka priniesla očakávanú prestávku.

Rovnaké otázky použite pri inom návyku

Predstavte si ďalšieho vymysleného klienta, ktorý chce pred spaním spomaliť. Namiesto toho večer ďalej odpovedá na pracovné správy. „Prestaňte kontrolovať telefón“ sa povie ľahko, ale situáciu to nevysvetľuje.

Najprv určte, čo by chcel robiť. Znamená spomaliť odložiť telefón o pol desiatej, desať minút čítať alebo skončiť prácu v určitom čase? Potom sa pýtajte na posledný večer. Musel na správy reagovať kvôli práci? Čakal kolega rýchlu odpoveď? Alebo sám vyprázdňoval schránku, pretože sa potom menej obával zajtrajška?

Ak nevie, aký večerný návyk chce, pomôžte mu pomenovať malý krok, ktorý by uvítal. Ak zamestnávateľ očakáva večernú dostupnosť, osobná pripomienka túto povinnosť nevyrieši. Klient možno môže vyjasniť očakávané časy odpovedí alebo si vybrať deň, keď nemá službu; nepredpokladajte, že môže prácu jednoducho ignorovať. Ak mu odpovedanie prináša úľavu, zistite, čo chce uzavrieť a či by pomohol krátky záznam na odovzdanie práce na konci dňa.

Ak sú večerné odpovede dobrovoľné, môže si vybrať krátky zápis pred koncom pracovného času a neurgentné správy nechať na ráno. Nabudúce sa pýtajte, či zápis vznikol a čo urobil, keď večer prišla správa.

Napíšte plán pre skutočný deň

Oddeľte krok od očakávaného výsledku. „Cítiť sa zdravšie“ či „lepšie spať“ vysvetľuje, prečo klientovi na zmene záleží. Nehovorí však, čo má urobiť po večeri alebo po príchode pracovnej správy. Plán kroku určuje chvíľu, miesto a prvú činnosť. Záložný plán pomenuje pravdepodobnú prekážku a uskutočniteľnú reakciu.

Keď nastane [konkrétna situácia], urobím [malý krok] na [mieste]. Ak nastane [pravdepodobná prekážka], skúsim [uskutočniteľnú náhradnú možnosť].

Klientka potvrdila, že má čas po odvedení dieťaťa do školy a počas obednej prestávky. Jej plán môže znieť: „V utorok a vo štvrtok po odvedení dieťaťa do školy pôjdem na roh ulice a späť, než sa vrátim domov. Ak budem musieť ísť priamo do práce, prejdem sa päť minút počas obednej prestávky.“ Prvá veta hovorí kedy, kde a čo. Druhá pokrýva očakávané prerušenie. Dobrý plán je to len vtedy, ak obe možnosti zapadajú do klientkinho života. Inak upravte cieľ skôr, než vyplníte prázdne miesta.

Výskum realizačných zámerov skúma toto vopred vytvorené spojenie medzi situáciou a činnosťou. Konkrétny krok a náhradná možnosť vám dávajú niečo, k čomu sa pri ďalšom stretnutí môžete vrátiť.

Hodnoťte plán, nie povahu človeka

Na ďalšom stretnutí nezačínajte otázkou „Dodržali ste to?“ Radšej položte štyri presnejšie otázky:

1. „Nastala naozaj situácia, ktorú sme vybrali?“
2. „Keď nastala, začali ste? Čo ste urobili?“
3. „Čo pomohlo a čo prekážalo, vrátane toho, čo sme nečakali?“
4. „Čo nabudúce ponechať, zmenšiť, presunúť alebo vypustiť?“

Odpovede vedú k rôznym úpravám. Ak sa odchod zo školy natiahol, zistite, či vyšla obedná náhradná možnosť. Ak áno, môže sa stať hlavným plánom; ak nie, hľadajte spolu inú príležitosť. Ak chvíľa nastala, ale trasa bola priveľká, skráťte ju alebo spresnite prvý krok. Ak náhradná možnosť kolidovala s prácou, nájdite takú, ktorú môže klientka ovplyvniť. Ak už chôdza neslúži cieľu, na ktorom jej záleží, prestaňte upravovať prechádzku a preberte samotný cieľ.

Nevydarený pokus hovorí niečo o tom, ako plán zapadol do daného týždňa. Pýtajte sa, čo sa klientka naučila a čo chce skúsiť ďalej. Ona vyberá, čo zachová alebo zmení; vy jej pomáhate, aby bol ďalší pokus uskutočniteľnejší.

Skúste tento rozhovor s jedným klientom a pri ďalšom kontakte spolu vyhodnoťte jeden zvolený krok. Pri novom klientovi vo vašej skupine môže Fanobi zhromaždiť východiskové informácie pomocou vstupného dotazníka; priebežné dotazníky a súkromné správy vám pomôžu nadviazať. Rozhodnutia zostávajú na vás a vašom klientovi.